Aj keď máme v múzeách množstvo unikátnych pokladov, nie každý deň sa dozvieme, že jeden z najznámejších artefaktov – mramorová busta Cecílie Gonzaga z Levoče, v skutočnosti vôbec nie je tým, čo sme si mysleli. Práve okolo tohto umeleckého diela sa v posledných mesiacoch vyskytol nebývalý rozruch: busta sa stala ústredným bodom diskusií o pravosti, identite a ochrane kultúrneho dedičstva v našich múzeách.
Nečakaný objav v levočskom múzeu
Busta Cecílie Gonzaga bola dlhé roky jednou z klenotov Spišského múzea v Levoči. Považovalo sa, že ide o vzácnu renesančnú sochu vytvorenú florentským majstrom Donatellom v polovici 15. storočia. No v júni 2025 sa ukázalo, že celý príbeh je oveľa zložitejší a napínavejší, než kto čakal.
Opatrenia na ochranu a škandál v médiách
V júni 2025 sa busta dostala do centra pozornosti, keď bola v nočných hodinách odvezená z múzea bezpečnostným tímom ministerstva kultúry do zariadenia v Topoľčiankach. Podľa tvrdenia štátneho úradníka Lukáša Mahalu išlo o krok v záujme ochrany exponátu. Tento presun však vyvolal verejnú debatu a ostrú kritiku odborníkov na kultúru, keďže mnohí označili presun za netransparentný a poškodzujúci dôveru vo vedenie našich múzeí.
Pravda odhalená: od majstrovského diela k falzifikátu
Na žiadosť ministerstva bol v lete 2025 prizvaný taliansky expert Francesco Caglioti. Po detailnej analýze dospel k záveru, že busta vznikla zámerne ako falzifikát na konci 19. storočia, konkrétne po roku 1894. Podľa Cagliotiho bola vyrobená podľa sadrového odliatku známej 'Florentskej krásavice' z parížskeho Louvru. Táto správa definitívne určila pôvodné datovanie sochy za nepatričné a jej hodnotu výrazne prehodnotila.
Levocký bust zodpovedá všetkým kritériám, ktoré umožňujú jeho klasifikáciu ako zámerná falzifikácia. — Francesco Caglioti
Pôvod, presuny a verejnosť
Busta bola pôvodne prevezená do Spišského múzea v Levoči v roku 1975 z majetku rodiny Csáky, vtedy ešte katalogizovaná ako kópia z 19. storočia. Informácia, že by išlo o pravý Donatellov originál, sa objavila až začiatkom roka 2025 vďaka kurátorke Marte Gerutcovej. Tá po rokoch bádania prišla s hypotézou, že socha by mohla byť originál, čím naštartovala celonárodný rozruch.
Aký je vplyv odhalenia na naše múzejné prostredie?
Tento príbeh ukázal, že kontrola pravosti umeleckých diel je v našich podmienkach stále výzvou. Falzifikáty nie sú len historickou kuriozitou, ale reálnym problémom, zvlášť ak ovplyvňujú reputáciu celých inštitúcií. Navyše vznikla otázka, ako by mali múzeá transparentne informovať verejnosť a ako zabezpečiť dôveru návštevníkov v ich zbierky.
Kde je busta dnes a čo na to odborníci?
V súčasnosti nie je busta prístupná verejnosti, dostupná je len jej 3D digitálna verzia. Nález a následné udalosti vyvolali nové diskusie o správe, ochrane a prezentácii umeleckých diel, ktoré majú pre našu kultúru obrovskú hodnotu – hoci nie vždy tú, ktorú by sme čakali.
Zaujímavé porovnanie niektorých známych prepadov a ich následky
| Nález | Pôvodné určenie | Skutočný pôvod |
|---|---|---|
| Mramorová busta z Levoče | Donatello, 15. storočie | Falzifikát, koniec 19. storočia |
| Iný známy exponát | Renesancia | Kópia, moderná doba |
| Zlatý klenot z depozitu | Starovek | Novodobý podvrh |
Čo znamená objav pre budúcnosť našich múzeí?
Téma pravosti exponátov zasiahla odborníkov aj verejnosť. Poskytuje poučenie, že nič nie je naveky isté a každé dielo si zaslúži dôkladné preskúmanie. Zároveň odhaľuje potrebu odbornej debaty, otvorenosti a zapojenia verejnosti do života múzeí. Príbeh busty môže byť podnetom, aby sa v budúcnosti venovala väčšia pozornosť transparentnosti a bezpečnosti zbierok.
S pohľadom vlastným by som povedal, že celý rozruch okolo odhalenia falzifikátu ukazuje, ako veľmi si vážime naše kultúrne dedičstvo. Aj keď pravda niekedy bolí, je dôležité k nej dospieť a otvorene o nej hovoriť. Práve tieto príbehy dávajú kultúre rozmer, ktorý je živý a aktuálny aj dnes.
Prípad busty Cecílie Gonzaga je dôkazom, že múzeá, umenie a dedičstvo sú aktuálnou témou, ktorá otvára otázky autenticity, odbornosti a dôvery. Skutočná hodnota umeleckého diela totiž nespočíva len v jeho veku či autorovi, ale predovšetkým v jeho príbehu a dopade na spoločnosť. Práve preto stojí za to sa zamyslieť, čo všetko môžeme zo svojich múzeí a zbierok ešte objaviť.
- Čo sa stane s bustou Cecílie Gonzaga?Momentálne nie je vystavená verejnosti; dostupná je iba ako digitálny 3D model. Jej ďalší osud závisí od rozhodnutia odborníkov a štátnych inštitúcií.
- Akú hodnotu má dielo ako falzifikát?Aj keď nejde o originál, má historickú hodnotu ako doklad o falzifikátoch a zaujímavý príbeh pre históriu umenia i múzejníctva.
- Prečo bolo nutné bustu premiestniť z múzea?Oficiálnym dôvodom bol záujem o bezpečnosť exponátu po medializovaní prípadu. Presun však vyvolal otázky o transparentnosti v riadení muzeálnych zbierok.
- Stretli sa slovenské múzeá častejšie s podobnými falzifikátmi?Áno, aj v minulosti sa objavili prípady, kedy bol vystavený alebo nachádzal sa v zbierke predmet, ktorý po dlhšom bádaní označili za falzifikát.
Komentáre