Trh práce u nás v poslednom období prechádza zaujímavými zmenami. Napriek tomu, že počet ľudí bez práce druhý štvrťrok po sebe mierne vzrástol, stále sa pohybujeme na historicky najnižších úrovniach nezamestnanosti. Táto kombinácia stability i menších výkyvov je témou, ktorú nemožno prehliadnuť. Keby ste vedeli, ako veľmi sa líšia šance na zamestnanie podľa regiónov, hneď by ste vnímali realitu jasnejšie! Prečo je to tak? Čítajte ďalej a získajte prehľad o najnovších číslach z trhu práce, o tom, kto najviac zápasí so zamestnaním a kde je situácia najnáročnejšia.
Stále nízka nezamestnanosť: čísla, ktoré hovoria za všetko
Nezamestnanosť v 2. štvrťroku dosiahla 5,3 %, čo patrí medzi najlepšie výsledky v histórii. Aktuálne je evidovaných 144 500 nezamestnaných. Tieto hodnoty sú síce o niečo vyššie ako pred rokom, drvivá väčšina posledných dvoch rokov sa však drží pod hranicou 6 %. Dôležité je spomenúť, že podobne nízkych čísel sme naposledy zaznamenali v minulom roku – trh práce je teda pomerne stabilný aj napriek drobným výkyvom.
Dlhodobá nezamestnanosť: vytrvalý problém
Zaujímavé (a zároveň alarmujúce) je, že až 62 % nezamestnaných u nás tvorí skupina dlhodobo nezamestnaných. To znamená, že viac ako 90 100 ľudí je bez práce dlhšie obdobie. Hoci sa ich počet medziročne o niečo znížil, stále predstavujú kľúčovú výzvu pre trh. Tempo poklesu je pomalšie ako v predchádzajúcom štvrťroku – celkovo pokles o 2,3 %. Tento fakt podčiarkuje potrebu cielenej podpory a programov práve pre túto skupinu osôb.
Prvýkrát na úrade práce: mladí v neistote
Medzi nezamestnanými sa dlhodobo udržiava aj početná skupina tých, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie. Vyše 45 000 osôb zažíva pracovný trh po prvýkrát, pričom viac ako polovicu z tejto skupiny tvoria mladí do 34 rokov. Aj keď ich počet medziročne klesol viac než o 10 %, ide o výzvu, na ktorú by spoločnosť nemala zabúdať.
Mimoriadne rozdiely podľa regiónov
Jedným z najvýraznejších trendov je regionálna nerovnosť nezamestnanosti. Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji je miera nezamestnanosti iba 2,1 % – čo je špička v rámci celého Slovenska – v Prešovskom kraji atakuje hranicu 10,6 %. Podobne vysoké čísla sú aj v Košickom a Banskobystrickom kraji, kde je bez práce takmer 32 000 a 23 000 ľudí. Zvyšok krajov si drží hodnoty pod 4 %, najmä Trenčiansky, Žilinský, Trnavský a Nitriansky kraj. Tento rozdiel spôsobuje, že možnosti zamestnania či podmienky života sú v jednotlivých častiach krajiny nerovnomerné.
Kde je nezamestnanosť najnižšia a najvyššia?
| Kraj | Miera nezamestnanosti (%) |
|---|---|
| Bratislavský | 2,1 |
| Trenčiansky | ~3,2 |
| Prešovský | 10,6 |
Medziročné zmeny v krajoch: nie všade je situácia rovnaká
Za posledný rok sa v piatich z ôsmich krajov stav nezamestnanosti zhoršil. V Banskobystrickom kraji došlo dokonca k nárastu o viac než 5 %. Naopak, v Bratislavskom kraji sledujeme pokles o 3,2 %. Väčšina ostatných regiónov zažila iba mierne zmeny – buď mierny nárast, alebo pokles počtov ľudí bez práce. Tieto regionálne výkyvy ukazujú, že trh práce nie je jednotný a vyžaduje špecifické lokálne riešenia.
Pri pohľade na štatistiky je jasné, že regionálne rozdiely na trhu práce sú pretrvávajúcou témou. Pre niekoho môže byť prekvapivé, že Bratislava je tak výrazne pod celoslovenským priemerom nezamestnanosti, zatiaľ čo východné regióny sa každoročne boria s oveľa horšou situáciou.
Aké príčiny a dôsledky majú tieto rozdiely?
Dlhodobé rozdiely medzi západom a východom krajiny sú spôsobené viacerými faktormi – dostupnosťou pracovných miest, priemyselnou štruktúrou, úrovňou vzdelania či investíciami do infraštruktúry. Napríklad Prešovský kraj zápasí s odlivom mladých za lepšou prácou, zatiaľ čo Bratislavský kraj profituje z veľkého počtu zahraničných i domácich investorov. Dlhodobá nezamestnanosť zas vplýva na sociálnu inklúziu i životnú úroveň domácností.
Osobná skúsenosť: ako situáciu vnímam ja
Pracujem s ľuďmi z rôznych kútov našej krajiny a pravidelne vidím, ako veľmi je trh práce rozdielny. Často ma prekvapujú príbehy mladých absolventov zo stredného alebo východného Slovenska, ktorí musia hneď po škole odísť za prácou. Podľa mňa by najviac pomohlo rozšíriť možnosti rekvalifikácie a podporiť nové podnikateľské aktivity priamo v regiónoch, kde je nezamestnanosť výrazná. Realita ukazuje, že počet pracovných príležitostí je na západe úplne inde ako východne od Tatier.
Záver: Stále patríme medzi krajiny s nízkou mierou nezamestnanosti, napriek výzvam
Aktuálne čísla dokazujú, že naša miera nezamestnanosti sa pohybuje pri historických minimách. Výrazné regionálne rozdiely však zostávajú dlhodobou výzvou. Zvlášť východné Slovensko potrebuje jasné riešenia. Sledujte vývoj a nezabudnite, že trh práce i šance na nájdenie zamestnania sa v rôznych častiach krajiny riadne líšia. Ako vnímate situáciu okolo seba vy?
- Čo spôsobuje regionálne rozdiely v nezamestnanosti? Najväčší vplyv majú dostupnosť pracovných miest, sektorové zloženie ekonomiky a úroveň vzdelanosti obyvateľstva. V niektorých oblastiach chýbajú investori a priemyselné podniky, iné profitujú z rozvinutej infraštruktúry a lepšej dostupnosti pracovných miest.
- Kto sú dlhodobo nezamestnaní a prečo je ich podiel taký vysoký? Ide o ľudí bez práce dlhšie obdobie, často majú problém s rekvalifikáciou alebo nižším vzdelaním. Mnohým chýbajú pracovné skúsenosti alebo motivácia, čo sťažuje ich návrat na trh práce.
- Ako je na tom nezamestnanosť mladých ľudí? Do skupiny nezamestnaných patrí stále výrazné množstvo mladých osôb, pričom mnohí ešte nikdy nepracovali a prvý kontakt s úradom práce je pre nich neľahký. Veľká časť týchto mladých odchádza hľadať uplatnenie do väčších miest alebo zahraničia.
- Kde je najnižšia a kde najvyššia miera nezamestnanosti? Najnižšiu mieru vykazuje dlhodobo Bratislavský kraj, najvyššiu Prešovský kraj. Rozdiely sú spôsobené hlavne štruktúrou pracovnej ponuky a dostupnosťou pracovných miest.
Komentáre