V septembri 2025 stoja dane na Slovensku v centre pozornosti všetkých, ktorí sledujú svoju peňaženku aj kvalitu života. Sme krajinou s jednou z najvyšších sádzieb DPH, vysokými daňami pre firmy aj zamestnancov, no zároveň nám chýba spokojnosť s verejnými službami. V tomto článku sa pozrieme, čo tieto čísla znamenajú pre bežného človeka, rodiny aj podnikateľov a kde sa v tomto smere ocitáme v porovnaní s našimi susedmi. Možno vás prekvapí, prečo platíme viac, no dostávame menej. Ak vás zaujímajú čísla a reálne dôsledky, čítajte ďalej.
Slovenská DPH v európskom kontexte
Základná sadzba DPH u nás v roku 2025 dosahuje 23 %. To nás radí na 8. miesto spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Ešte vyššie sú už len Maďarsko (27 %), Fínsko (25,5 %), Švédsko (25 %), Chorvátsko (25 %), Dánsko (25 %), Grécko (24 %) a Estónsko (24 %). Ak sa pozrieme na opačný koniec rebríčka, krajiny ako Luxembursko (17 %), Malta (18 %), Nemecko či Cyprus (19 %) musia platiť na každodenných nákupoch zásadne menej. Tieto rozdiely citeľne ovplyvňujú ceny, spotrebu aj podnikateľské prostredie.
Kým vynikáme – a v čom zaostávame v DPH
| Krajina | Základná sadzba DPH |
|---|---|
| Slovensko | 23 % |
| Maďarsko | 27 % |
| Luxembursko | 17 % |
Z tabuľky vidíme, aké veľké sú rozdiely v daniach aj v rámci jednej únie. Pre naše rodiny a podnikateľov tak vyššia DPH znamená menej priestoru na úspory aj investície, pričom štát vyzbiera viac. Čo však s týmito peniazmi?
Najvyššia daň z príjmu právnických osôb v okolí
Kým spotrebná daň je pre väčšinu ľudí najviditeľnejšia, firmy u nás platia daň z príjmu právnických osôb (DPPO) stanovenú na 24 %. V našom regióne ide o najvyššie číslo. Pre porovnanie – v Česku 21 %, v Poľsku dokonca len 19 % a v Maďarsku len deväť percent. Aj to je dôvod, prečo je podnikanie na Slovensku daňovo náročnejšie než v susedných krajinách.
Daňové zaťaženie práce – rekordne vysoké
Ak zamestnávame, platíme za svoju prácu aj prácu ostatných – a to nielen DPH, ale aj odvody a dane z príjmu. Pri priemernej mzde je daňovo-odvodové zaťaženie práce až 42,6 %. Toto číslo nás radí medzi európske špičky v daňovom zaťažení práce. Susedíme v tejto štatistike len s Belgickom, Nemeckom, Francúzskom a ďalšími štátmi – rozhodne sa teda nejde o zanedbateľný detail.
Na Slovensku platíme jedny z najvyšších daní v EÚ, no úroveň verejných služieb je podpriemerná v porovnaní s okolitými štátmi.
Nárast daní neznamená lepšie služby
Analýzy z domáceho prostredia ukazujú nepríjemnú pravdu – hoci odvádzame štátu každoročne vyššie stámilióny eur, kvalita verejných služieb ostáva podpriemerná. Pri hodnotení verejných výdavkov a reálnej služby – ako zdravotná starostlivosť, školstvo či správa infraštruktúry – sme za susedmi pozadu. MESA10 v roku 2025 upozornilo, že výsledky jednoducho nezodpovedajú tomu, čo by sa dalo očakávať podľa objemu vyzbieraných daní.
Zaujímavé čísla z pohľadu krajín EÚ
| Krajina | Daňovo-odvodové zaťaženie práce (%) |
|---|---|
| Belgicko | 52,4 % |
| Slovensko | 42,6 % |
| Slovinsko | 44,6 % |
V tejto oblasti nás však poráža len niekoľko najbohatších krajín, pritom úroveň služieb nie je v porovnateľnej kvalite.
Kam smerujú vyzbierané peniaze?
Podľa viacerých analytikov, problém nie je len vo výške daní, ale aj v efektivite ich využitia. Napríklad dôchodkový systém je čoraz štedrejší, ale dôchodky našich seniorov sú druhé najnižšie v regióne – a to aj po započítaní trinásteho dôchodku. Sociálne opatrenia sa často používajú na získanie popularity namiesto skutočných reforiem.
Dôsledky vysokého zdanenia pre každodenný život
- Rast cien tovarov a služieb cez vyššiu DPH
- Menej priestoru na investície a firemné posilnenie
- Pocit frustrácie z nižšej kvality zdravotníctva či školstva
- Odpadajúca motivácia rozvíjať podnikanie
- Neudržateľné rozširovanie sociálneho systému
Z vlastnej skúsenosti by som povedal, že najväčšia výzva nie je v samotnej výške dane. Skôr ma trápi, že hoci krajina patrí medzi daňovo najzaťaženejšie, denne sa stretávame s nedostatkami – či už je to v čakárni lekára, pri hľadaní miesta v materskej škole alebo na starých chodníkoch v mestách. Ľudia často cítia, že za svoje dane dostávajú omnoho menej, než očakávali, a práve to vyvoláva pocit nespravodlivosti. Táto téma otvára dôležité otázky o prioritách, na ktoré si musíme ako spoločnosť odpovedať.
Kde je budúcnosť našich daní a služieb?
Pokiaľ by sa daňová záťaž ešte zvyšovala bez zjavného zlepšenia služieb, rozdiel voči našim susedom by sa len prehĺbil. Obyvatelia aj firmy platia v rámci EÚ špičkové sadzby, no možnosti štátu pracovať efektívnejšie sú stále rezervou. Ak daňová politika ostane bez zmien, nie je možné očakávať výrazné zlepšenie životnej úrovne či verejného priestoru. Preto je dôležité sledovať nielen výšku, ale aj využitie daní. Diskusia o efektivite verejných výdavkov je dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým.
Aj keď Slovensko patrí v roku 2025 medzi krajiny s najvyššou DPH a výrazným daňovým zaťažením firiem aj zamestnancov, skúsenosti ukazujú, že samotné vysoké dane neprinášajú automaticky lepšie verejné služby alebo kvalitné verejné financie. Cesta k zlepšeniu vedie najmä cez efektívne využívanie vybraných peňazí a hľadanie rovnováhy, ktorá umožní stabilné financovanie kvalitných služieb bez zbytočného preťažovania občanov i podnikateľov.
- Koľko je základná sadzba DPH na Slovensku v roku 2025? Základná sadzba DPH je 23 %, čo nás radí k najvyšším v Európe.
- Prečo platíme vysoké dane, keď úroveň verejných služieb stagnuje? Hlavným dôvodom je neefektívne rozdelenie a využitie vyzbieraných daní, čo potvrdzujú aj viaceré analýzy.
- Aké sú dôsledky vysokej DPPO pre firmy? Vyššie daňové zaťaženie znižuje konkurencieschopnosť, možnosti investícií aj motiváciu podnikať.
- Patrí Slovensko medzi krajiny s vysokým zdanením práce? Áno, s priemerom 42,6 % patríme medzi najviac zaťažené krajiny v rámci EÚ.
Komentáre