Finančný stav našich samospráv sa v roku 2024 dostal do bodu, keď sa otázka „bude mesto vedieť kúriť, svietiť, alebo platiť zamestnancov?“ už stala realitou. Samosprávy zápasia s poklesom príjmov, vyššími nákladmi a novými povinnosťami. Je to problém, ktorý sa dotýka nás všetkých — od detí v školách až po seniorov odkázaných na služby mesta. Tu je pohľad na to, čo sa deje, prečo hrozí až pol miliardy eur chýbajúcich financií a čo môžeme čakať najbližšie mesiace.
Prečo máme v rozpočtoch samospráv historické diery?
V roku 2024 sa príjmy miest a obcí z podielových daní znížili o 10 % v porovnaní s minulým rokom. Ide o výpadok 234 miliónov eur. Okrem toho príde samosprávy ďalších 300 miliónov eur v dôsledku zmien v daňovom bonuse. Autori úsporných opatrení však očakávali rast na úrovni 384 miliónov eur — skutočný nárast je ale len 150 miliónov. Pre naše mestá a obce tak vznikol kumulovaný deficit viac ako 534 miliónov eur.
Pokles príjmov obcí a miest v číslach
| Rok | Pokles podielových daní (%) |
|---|---|
| 2023 | 0 |
| 2024 | 10 |
| Očakávané ďalšie roky | ? |
Potreba dofinancovania zo štátneho rozpočtu stúpla v 2024 na 500 miliónov eur. Mnohé samosprávy hovoria dokonca o deficite 1,5 miliardy eur za posledné štyri roky. V tejto atmosfére je tlak na šetrenie nezvyčajne vysoký.
Kde tie peniaze skutočne chýbajú?
- Školy a škôlky – chýbajú zdroje na platy, pomôcky a bežný chod.
- Mestská polícia a občianske poriadkové služby – hrozí prepúšťanie, nižší počet policajtov či zánik podporných projektov.
- Kultúra a šport – menej podujatí, škrty v rozpočtoch na krúžky, aktivity aj športoviská.
- Úrady a služby – prepúšťania povedú k dlhším lehotám na vybavovanie a obmedzeniu niektorých úradných úkonov.
Po januárovom a septembrovom zvýšení platov zamestnancov verejnej správy v tomto roku rástli aj celkové náklady samospráv. Napriek zvýšeným výdavkom však príjmy výrazne klesli.
V niektorých regiónoch už varujú, že obce bez prerozdelenia financií „nebudú vedieť ani kúriť, ani svietiť“.
Najhoršie hospodáriace mestá: Bratislavu ťahá dolu dlh Devína
Medzi najviac ohrozené oblasti patrí aj Bratislava, kde sa v roku 2024 objavili problémy s vysokým historickým dlhom mestskej časti Devín. Tieto dlhy zásadne ovplyvňujú celkové hospodárenie mesta. Devín je žiarivým príkladom toho, ako môže jedno problémové územie stiahnuť rozpočet veľkomesta ku dnu.
Aké opatrenia žiadame?
- Povoliť použitie rezervných fondov na bežné výdavky
- Zvýšiť poplatky z výherných automatov pre obce (z 1 500 na 3 000 eur)
- Zachovať štátne financovanie projektov občianskych poriadkových služieb
Samosprávy tlačia aj na úpravu pravidiel ústavného zákona o dlhovej brzde, ktorý je podľa odborníkov prísnejší na mestá a obce ako na štátny rozpočet. Volebný rok však prinesie aj politickú opatrnosť — dane pre ľudí sa navyšovať nemajú.
Kľúčový problém: Zvýšené riziko kriminality a tlak na štátnu políciu
Ak štát neudrží financovanie civilných poriadkových služieb, hrozí rast kriminality, zhoršenie sociálnej situácie a vyšší tlak na štátnu políciu. Výpadok týchto služieb by pocítili najmä menšie mestá a problémové lokality.
Rýchly prehľad: Čo všetko spôsobujú úsporné opatrenia samospráv?
- Škrty v rozpočtoch kultúry a športu
- Prepúšťanie zamestnancov úradov aj mestských polícií
- Ťažšie splácanie existujúcich úverov
- Dlhšie vybavovanie úradných záležitostí pre obyvateľov
- Vyššie riziko neplatenia energií či základných služieb
Z tejto situácie sa samosprávy samé nedostanú a potreba systémových zmien je neodkladná.
Osobným pohľadom môžem povedať, že atmosféra v komunálnej politike nebola za posledné roky nikdy taká napätá. Keď počujem starostov a primátorov rozprávať, stúpa vo mne pocit, že ak sa rýchlo nenájde riešenie, bude ohrozené zdravé fungovanie našich miest aj kvalita života každého z nás. Život v komunite je totiž hodnotný len vtedy, keď pre všetkých fungujú tie najbežnejšie služby.
Riziká do budúcnosti a posledné myšlienky
Dofinancovanie a lepšie nastavenie podielových daní sú pre stabilitu miest i obcí nevyhnutné. Ak sa neprijmú nové riešenia, čakajú naše samosprávy ďalšie úsporné opatrenia, ktoré sa dotknú každého obyvateľa. Finančná stabilita komunít je chúlostivou témou, o ktorej sa v roku 2024 hovorí ešte intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Ako to vnímate vy?
- Prečo samosprávam v roku 2024 chýba toľko peňazí? Kombinácia nižších príjmov z podielových daní a zmien v daňovom bonuse vedie k obrovskému deficitu. Príjmy klesli o 10 %, zvýšili sa náklady na platy i povinné výdavky.
- Dotkne sa finančná kríza každého mesta a dediny rovnako? Nie, najviac sú zasiahnuté veľké mestá a samosprávy s historickými dlhmi alebo s vysokou závislosťou na dotáciách. V Bratislave napríklad spôsobuje problémy dlh Devína.
- Aké konkrétne úspory môžeme očakávať? Menej kultúrnych a športových akcií, zníženie počtu policajtov, prepúšťania zamestnancov, oneskorené vybavovanie úradných žiadostí.
- Čo môžu samosprávy robiť pre zlepšenie situácie? Snažia sa dosiahnuť zmeny v legislatíve – napríklad možnosť využívať rezervné fondy na bežné výdavky a vyššie poplatky z automatov či udržanie štátnej podpory poriadkových služieb.
Komentáre