Debaty o úsporách vo verejných financiách vždy dokážu Slovákov rozdeliť na dva tábory. Aj tento rok sa opäť rozprúdila diskusia, či by zrušenie štátnych sviatkov pomohlo štátnemu rozpočtu, alebo by to pre spoločnosť znamenalo viac škody než úžitku. Téme sa venovali naši poprední predstavitelia – rozhýbalo to nielen politické sály, ale aj atmosféru v domácnostiach, ktorým by sa mohla bežná rutina radikálne zmeniť. Ak vás zaujíma, o čo vlastne ide pri týchto úvahách a čo to môže priniesť celej krajine, tento článok vám poskytne všetky dôležité informácie a pohľady.
Návrh na rušenie štátnych sviatkov: Aktuálny stav
Téma rušenia štátnych sviatkov sa znovu dostala do centra pozornosti v rámci snahy o konsolidáciu rozpočtu. Andrej Danko, ktorý pôsobí ako predseda SNS a podpredseda parlamentu, odmieta, že by znižovanie počtu dni pracovného pokoja bolo správnou cestou. Z jeho strany zaznelo jasné: „Nikto neruší žiadne sviatky. Je to účtovná operácia.“ To znamená, že z oficiálneho kalendára sviatky nemiznú, len by sa dané dni na obmedzený čas zmenili na pracovné.
Potenciálny dopad rušenia sviatkov na rozpočet
Podľa analytických materiálov by zrušenie jedného štátneho sviatku mohlo priniesť do rozpočtu približne 150 miliónov eur. V septembri 2025 sa dokonca diskutovalo až o šiestich štátnych sviatkoch, ktoré by sa premenili na bežné pracovné dni. Ak by k takémuto kroku došlo, počet dní pracovného pokoja by klesol na osem, čo je zásadná zmena oproti doterajšiemu systému.
Fakty o výdavkoch štátu a možnosti úspor
Štát každý rok vynakladá najviac financií na ministerstvá ako zdravotníctvo, vnútra, obrany, sociálnych vecí a školstva. Práve v týchto odvetviach vidí Danko najväčší priestor na šetrenie, no súčasne priznáva, že vyššie územné celky a obce musia tiež priložiť ruku k dielu.
Kľúčové čísla v štátnej konsolidácii
| Návrh | Možný prínos pre rozpočet |
|---|---|
| Zrušenie jedného sviatku | ~150 miliónov € |
| Zrušenie šiestich sviatkov | ~900 miliónov € |
| Očakávaná úspora celkovo | ~1,2 miliardy € |
Konsolidácia: Hlavné sporné body v politike
Diskusia o konsolidácii medzi politikmi nie je len o znižovaní sviatkov, ale zasahuje do mnohých oblastí. Minister financií Ladislav Kamenický tento rok otvorene odmietol návrhy na znižovanie daní a negatívne sa vyjadril aj o zvyšovaní výdavkov, ktoré označil za nezodpovedné a populistické. Opozičný hlas upozorňuje, že stále nie je jasné, kde štát plánuje získať chýbajúcu čiastku 1,2 miliardy eur.
Prorastové opatrenia alebo úsporné škrtanie?
Kritici upozorňujú na absenciu prorastových opatrení zo strany štátu. Zatiaľ, čo opozícia vyžaduje konkrétnejšie riešenia a cielenú podporu hospodárskeho rastu, zatiaľ prišli na rad hlavne úsporné opatrenia.
Zrušenie štátnych sviatkov by mohlo pre štát ročne znamenať prínos až 150 miliónov eur za každý sviatok. Otázkou je, čo by takýto krok znamenal pre bežného človeka, rodiny či tradície.
Diskusia o platoch: Plat prezidenta a verejné financie
Ďalším horúcim bodom v debate je plat prezidenta. Andrej Danko a ďalší predstavitelia sa zhodujú, že 18-tisíc eur mesačne je vysoký plat a už dávnejšie sa objavil aj návrh na jeho zníženie o polovicu. Systémové riešenie by malo zahŕňať aj komplexnú reformu odmeňovania všetkých štátnych zamestnancov tak, aby odrážali realitu aj v ostatných častiach štátnej správy.
Samotná diskusia o platoch však podľa viacerých nie je kľúčovým bodom konsolidácie. Väčší význam majú opatrenia zamerané na efektívnejšie využívanie štátnych prostriedkov naprieč celou verejnou správou.
Bezpečnosť, sankcie a aktívny postoj Slovenska
Politici sa nevyhli ani téme bezpečnosti a aktuálnych hrozieb. Danko v polovici roka 2025 očakával, že Slovensko nebude hlasovať za ďalší balík protiruských sankcií na úrovni EÚ, pričom svoju pozíciu oprel o aktuálne uznesenie parlamentu. V otázke narušenia poľského vzdušného priestoru zaznela potreba zvolať Bezpečnostnú radu, upozorňujúc na chýbajúcu protivzdušnú obranu.
Autorove zamyslenie a osobná skúsenosť
Z praktického pohľadu viem, že každá zmena týkajúca sa sviatkov či odmeňovania v štátnej správe sa okamžite premietne do nálady spoločnosti. Tradičné sviatky sú často spojené s rodinou a kultúrou, preto ich rušenie zasahuje do samotnej podstaty našich zvykov. No rozumiem aj tomu, prečo sa vláda a odborníci pozerajú na každý ušetrený milión a hľadajú, kde ubrániť verejný rozpočet. Je to vždy citlivá rovnováha medzi úsporami a sociálnym dopadom.
Hlavný odkaz – financie, hodnoty a rozumné kompromisy
Dnešné úsporné opatrenia nás prinútili znovu premyslieť, aké hodnoty sú pre nás kľúčové. Rušenie štátnych sviatkov môže byť z účtovného pohľadu lákavé, no nemožno pritom zabudnúť na sociálne či kultúrne dôsledky. V skutočnosti je potrebná širšia diskusia o efektivite verejnej správy, cieľavedomých reformách a rozumných kompromisoch, ktoré vezmú do úvahy nielen čísla, ale aj náš spôsob života. Ak máte vlastný názor, nebojte sa zapojiť do diskusie v komentároch nižšie.
- Aký je hlavný dôvod na zvažovanie zrušenia štátnych sviatkov?Hlavnou motiváciou je snaha o konsolidáciu verejných financií a úšetrenie prostriedkov pre štátny rozpočet. Každý zrušený sviatok by mohol priniesť zhruba 150 miliónov eur navyše ročne.
- Ovplyvnilo by zrušenie sviatkov bežný život občanov?Áno, rušenie tradičných sviatkov by zasiahlo rodinný aj spoločenský život, najmä prepojenie s kultúrnymi tradíciami a možnosť oddychu mimo práce.
- Môže riešenie platov štátnych funkcionárov významne ovplyvniť rozpočet?Zníženie platov má skôr symbolický význam; rozsiahlejšie úspory by sa mohli dosiahnuť skôr reformou verejnej správy a efektívnejším riadením výdavkov.
- Čo by mala vláda uprednostniť v oblasti úspor?Väčšina odborníkov odporúča sústrediť sa na reformy ministerstiev zdravotníctva, školstva, vnútra a obrany, kde je najviac financií, a menej sa zameriavať na rušenie symbolických dní.
Komentáre