Busta Cecílie Gonzagovej z Levoče bola roky považovaná za skvost našich múzeí a dôkaz spojenia slovenskej histórie s európskym umením. Nedávne zistenia ale všetko prevrátili naruby a v centre pozornosti sa ocitla otázka – ako je možné, že sme žili v omyle tak dlho? Pri čítaní článku sa dozviete, ako jeden nález a expertíza dokázali prepísať dejiny známej zbierky a odhaliť nečakané súvislosti.
Busta, ktorá uchvátila Levoču aj Slovensko
Mramorový bust zobrazujúci Cecíliu Gonzagovú patril medzi najvzácnejšie kúsky vystavené v Spišskom múzeu v Levoči. Mnohí návštevníci i odborníci verili, že ide o originálne dielo renesančného sochára Donatella zo stredovekého Talianska. Príbeh busty bol doteraz spätý s výnimočnou minulosťou a medzinárodným významom.
Prvé pochybnosti a nečakaný zvrat v príbehu
Začiatkom roku 2025 sa objavili nové informácie o pôvode busty. Odborníčka Marta Herucová po dôkladnej práci v depozitári múzea označila bustu najskôr za originál z dielne Donatella. Tento objav vyvolal nielen radosť, ale aj zvýšený záujem a kontroly. Následné udalosti však spustili lavínu otázok.
Prerušenie ticha: Nečakaný zásah a presun busty
Na začiatku júna všetkých zaskočila správa o náhlom prevoze busty z Levoče do špeciálneho zariadenia v Topoľčiankach, ktoré patrí pod Ministerstvo vnútra. Tento presun za sprievodu ozbrojených osôb okamžite vyvolal reakcie kultúrnej verejnosti, opozície a dokonca aj diskusie v médiách. Argumentovalo sa bezpečnosťou, ale podozrenia rástli.
Oficiálne objasnenie: Zasiahne expert z Talianska
Ministerstvo kultúry prizvalo v lete talianskeho historika umenia Francesca Cagliotiho, špičkového odborníka na renesančné sochy. Po dôkladnom výskume zverejnil prekvapujúci záver – bustu vyrobili až na konci 19. storočia. Jej pôvod siaha k sadrovému odliatku známej "La Belle Florentine" z parížskeho Louvru, pričom samotné dielo vzniklo po roku 1894. Busta teda nezodpovedá predstavám o stredovekom origináli, ale je úmyselným falzifikátom.
Busta z Levoče spĺňa všetky kritériá úmyselného falzifikátu vyrobeného v období konca 19. storočia. — F. Caglioti, historik umenia
Porovnanie: Pôvodné a nové zistenia o buste Cecílie Gonzagovej
| Rok určenia | Predpokladaný pôvod |
|---|---|
| 2021 | Originál Donatella, 15. storočie |
| 2025 (Herucová) | Možný Donatello, 15. storočie |
| 2025 (Caglioti) | Replika, falzifikát z konca 19. storočia |
Kto bola Cecília Gonzagová?
Cecília, dcéra vtedajšieho panovníka Mantovy, bola známa svojou krásou a vzdelaním. Napriek vysokému postaveniu sa rozhodla odísť do kláštora a venovať sa duchovnému životu. Jej príbeh aj v našich končinách fascinuje mnohých fanúšikov histórie a umenia. Busta jej osoby mala preto obrovskú symbolickú hodnotu.
Kontroverzie okolo prevozu a reakcie verejnosti
Náhly prevoz busty vyvolal emócie a diskusie. Nielen odborníci, ale aj široká verejnosť žiadala návrat pamiatky do Levoče. Zároveň sa začali objavovať otázky na transparentnosť rozhodovania a spôsobu zaobchádzania s významnými kultúrnymi predmetmi.
Osobný pohľad redaktora
Ako človek, ktorého fascinujú príbehy ukryté v našich múzeách, vnímam tento prípad ako smutné, ale aj poučné varovanie. Ukázalo sa, že dôkladná expertíza a otvorenosť voči pravde majú v umení zásadný význam. Aj keď sme prišli o legendu o Donatellovi, získali sme cennú lekciu a nový príbeh do galérie našich národných pamiatok.
Čo si odniesť z najnovších zistení?
Pohľad na umelecké diela sa môže meniť s novými poznatkami. Prípad busty Cecílie Gonzagovej zdôrazňuje potrebu poctivého výskumu, moderných metód aj transparentnej komunikácie medzi múzeom, štátom a verejnosťou. Príbeh busty ostáva súčasťou našej histórie nielen ako dielo, ale aj ako príklad vzniknutého kultúrneho falzifikátu, ktorý dokázal zmiasť aj skúsených znalcov.
Komentáre