Veterná energia má nečakané dôsledky: tieto nuansy nás rozhodne nepotešia. Prečo to nepotrebujeme?

Veterné elektrárne a ich rozvoj vzbudzujú u nás v posledných mesiacoch čoraz viac pozornosti. Ak vás zaujíma, kam smeruje naša energetika, či máte obavy o svoje zdravie alebo vnímate, ako sa mení krajina okolo nás, určite čítajte ďalej. Prečo sa okolo týchto stavieb vedú také vášnivé diskusie? Práve teraz máme šancu nahliadnuť pod povrch zelených sľubov a porovnať reálne prínosy a riziká, ktoré veterné elektrárne prinášajú pre našu krajinu. Poďme spolu zistiť, čo naozaj znamená veterná energia v bežnom živote.

Veterné elektrárne na vzostupe: Ako to vyzerá v roku 2025?

Naša krajina je pred veľkou zmenou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Už v roku 2025 sa plánuje štart 24 nových projektov veterných elektrární s inštalovaným výkonom 942 MW. Prvé turbíny z týchto projektov by mohli začať dodávať energiu približne v roku 2028. Zaujímavosťou je, že aktuálne máme len päť veterných turbín, zatiaľ čo našich susedov nájdeme stonásobne viac. Obrovské rozdiely v prístupe sú u nás stále témou. Či to bude naša energetická revolúcia alebo zdroj nových problémov, ukáže už blízka budúcnosť.

Rastúci odpor aj záujem verejnosti

Je zaujímavé, že prieskumy ukazujú 61 % obyvateľov by s výstavbou turbín v blízkosti bydliska súhlasilo, no zároveň je v regiónoch znateľný odpor. Ľudí zaujíma hlavne vplyv na zdravie a prírodu, čo podporuje aj fakt, že 57 % Slovákov chce o veternej energii vedieť viac. Osud nových projektov preto závisí nielen od technických možností, ale najmä od informovanosti a dôvery ľudí v konkrétne riešenia.

Kľúčové fakty o veterných elektrárňach doma aj v Európe

Tieto čísla dobre ilustrujú, kde sa nachádzame v európskom kontexte. Zatiaľ čo susedia idú výrazne rýchlejšie, u nás bola výstavba veterných elektrární dlhodobo zabrzdená najmä kvôli administratívnym bariéram a obavám miestnych komunít.

Ceny benzínu výrazne klesnú? Čo sa stane tento rok a kedy? Odporúčané pre vás

Vlna pochybností narastá: nové odhalené machinácie štátu s peniazmi prekvapujú verejnosť Odporúčané pre vás

Hluk a infrazvuk: Náročný súper pre naše zdravie

Jedným z najviac diskutovaných problémov je hluk a infrazvuk. Ide o špecifický zvukový fenomén, ktorý ľudské ucho často priamo nezachytí, no telo ho vníma. Pravidlá určujú minimálnu vzdialenosť turbíny od domov (1 km), v praxi je však dodržiavanie tejto vzdialenosti problémom. Infrazvuk môže spôsobovať nespavosť, bolesti hlavy, napätie a syndróm veterných turbín. Obyvatelia v blízkosti projektov preto logicky tlačia na dôsledné posudzovanie a kontrolu dodržiavania pravidiel.

Až 61 % Slovákov by súhlasilo s výstavbou veterných turbín v blízkosti svojho bydliska, pričom 57 % obyvateľov uvádza, že by sa o veternej energii chcelo dozvedieť viac.

Dopady na prírodu: Vtáky, netopiere, voda a odpad

Veterné elektrárne zasahujú do prostredia vo viacerých smeroch. Riziká predstavujú najmä pre vtáky a netopiere, ktoré sa často dostávajú do kolízie s rotujúcimi lopatkami. V oblastiach s chráneným výskytom živočíchov, ako sú Tatry alebo okolie rieky Dunaj, môže mať neuvážený rozvoj výrazné dôsledky. Problémom je aj narušenie ekosystémov a potenciálne ovplyvnenie pohybu vody v krajine. Navyše, recyklácia turbín zatiaľ nie je úplne vyriešená – po 20 až 25 rokoch životnosti je potrebné fyzicky náročné odstránenie a nie všetky časti sa dajú ekologicky zlikvidovať.

Ekonomická návratnosť a riziká nestability

Z ekonomického pohľadu nie je situácia jednoznačná. Výstavba turbín vyžaduje vysoké investície a pretože vietor nefúka nepretržite, výroba elektriny nie je stabilná. Záloha je nutná z iných zdrojov, najčastejšie z fosílnych palív. Problémy spôsobujú aj dlhé povoľovacie procesy a otázka finančných dotácií. Po 20 až 25 rokoch musia investori zarátať aj náklady na demontáž a likvidáciu zariadení, čo opäť nie je zanedbateľné číslo.

Porovnanie: Susedia majú stovky turbín

Ak si pozrieme naše okolie, v Rakúsku je aktuálne v prevádzke vyše 1 500 veterných turbín, čo je výrazný rozdiel oproti našich piatim. Každá krajina však volí iný prístup vzhľadom na terén, environmentálne priority aj postoje verejnosti.

Osobná reflexia: Realita očami bežného človeka

Môj pohľad je nasledovný: ak sme ochotní konstruktívne otvorene debatovať o plusoch aj mínusoch týchto projektov, môžeme nájsť férové riešenia, kde veterné turbíny dávajú zmysel – a kde naopak môžu priniesť viac trápenia ako osohu. Z vlastnej skúsenosti vidím, že bez kvalitného informovania verejnosti vznikajú najväčšie bariéry. Ale práve preto má zmysel o týchto témach písať a viesť dialóg.

Čo nám veterné elektrárne dávajú – a čo berú?

• Znižujú emisie CO2 (v roku 2019 v Európe úspora až 118 miliónov ton).
• Dotvárajú energetický mix spolu s jadrom a solárom.
• Zvyšujú energetickú bezpečnosť v dlhodobom horizonte.
• Prinášajú ale nové environmentálne a zdravotné výzvy.
• Ich ekonomický prínos je otázny vzhľadom na nestabilnú výrobu a náklady.

Zhrnutie: Ešte pred rozhodnutím zvážte všetky dopady

Veterné elektrárne sľubujú čistejšie životné prostredie a nižšie emisie, no ich rýchly rozmach vyvoláva rozporuplné reakcie. Bez dôkladnej prípravy, komunikácie s verejnosťou a dôrazu na ochranu krajiny môžu byť ich negatíva výrazné. Aj preto ostáva budúcnosť veternej energetiky v našej krajine témou, ktorá rezonuje nielen medzi odborníkmi, ale aj v bežných domácnostiach. Nech ste kdekoľvek, téma vetra je aj vašou témou.

• Aké sú hlavné riziká veterných elektrární pre zdravie? Najčastejšie sa spomína hluk a infrazvuk, ktoré môžu spôsobovať nespavosť či migrény. Riešením je nastavenie minimálnej vzdialenosti turbíny od obydlí a dôsledné monitorovanie prevádzky.
• Môžu veterné elektrárne vážne ohroziť prírodu? Áno, ak sú naplánované bez rešpektu k miestnym ekosystémom. Hrozí kolízia s vtákmi či netopiermi a negatívny vplyv na pohyb vody, preto je dôležité dôsledné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
• Je výroba elektriny z vetra u nás ekonomicky výhodná? Návratnosť investícií je otázna najmä kvôli nestabilite produkcie a vysokým počiatočným aj koncovým nákladom (demontáž, likvidácia turbín).
• Ako dlho vydrží veterná turbína? Priemerná životnosť je 20 až 25 rokov. Potom treba riešiť nákladnú demontáž a ekologickú likvidáciu niektorých častí.